Historický vývoj obce

História, osídlenie, urbanistický vývoj

Historický vývoj obce

Obec Kosihovce sa spomína od roku 1135 pod názvom Kukezu, v roku 1295 dostala meno Kezev, neskoršie meno Kezw a to v roku 1353, roku 1448 Keszihocz, v roku 1484 Kesziholcz, neskoršie Kezyhowcz, v roku 1773 Keszihovce a v roku 1920 dostala terajšie meno Kosihovce, po maďarsky Dacsókeszi. Táto obec patrila rodine Dacsóvcom, ktorá pochádza z rodu Dobók, ich predok bol Dacsó Demeter z roku 1280, z jeho synov Ondreja, Dacsóho a Lóránta (1337-1353) sa rod rozšíril. Synovia Demetera v roku 1337 dostali južnú časť terajších Neniniec, Plachtiniec a Dacsov Lomu. Dacsó a Lóránt v roku 1353 dostali a zároveň sa stali zálohovanými vlastníkmi terajších Kamenných Kosíh. Rod Dacsó sa rozšíril o synov Mikuláša, Jána a Štefana. Štefanov syn Pavel sa potom stal vlastníkom Kosihoviec. Podľa neho obec dostala meno Dacsókeszi v XIX. storočí. Jeho celé meno bolo: Keszihóci – Dacsó – Lami – Dacsó Pál. Umrel v roku 1890. V 19.storočí po ich vymretí patrila obec Benickovcom, neskoršie Palástiovcoma a Hellovcom. Uvedený veľkostatkári dali obrábať majetok nájomníkom. Nájomníci boli: Ágoston a Jambor. Hellovi nájomníci boli Staus Zorád, Lenger Lubke Gustáv a Grone Eugen, ktorému patrila obec až do vzniku JRD. Roku 1910 veľkostatkár Hell doviedol prvého cigáňa do dediny, ktorý sa volal Jankeľ Ján. Tento robil kováčske práce, napr. reťaze. V roku 1715 mala obec kurín, mlyn a 13 domácností. V roku 1720 mala 22 domácností, v roku 1828 už 124 domov a 743 obyvateľov. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, pestovali najmä obilniny, zemiaky, kukuricu, zeleninu a zaoberali sa vinohradníctvom. V roku 1535 bol v obci postavený rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v rannorenesančnom štýle. Upravený bol v roku  1827, ďalšia úprava bola v roku 1961. Z 18. storočia tu bol aj kaštieľ Dacsó, postavený  v neskorobarokovom štýle. Upravený bol v druhej polovici 19. storočia, neskôr zbúraný pre stavbu terajšej bytovky. Okrem rímskokatolíckeho kostola tu je aj evanjelický, neoklasický z roku 1874. Spočiatku slúžil ako modlitebňa, až v roku 1930 sa postavila veža a dostala táto modlitebňa podobu kostola. Obec v roku 1869 mala 651 obyvateľov. Okolo roku 1872 – 1875 pustošila v dedine cholera, ktorá pomerne zriedila obyvateľstvo. Vidíme to aj v tom, že v roku 1880 mala dedina už len 591 obyvateľov. O desať rokov neskôr už mala 604 a v roku 1900 už 647 obyvateľov. V hornom konci obce bol aj mlyn, ktorého majiteľ bol Hell, ale len do roku 1917. Neskoršie ho dal do používania Jánovi Képešovi. Tento v roku 1920 postavil nový mlyn, ktorý bol poháňaný parou.

Obchody

Obec mala i niekoľko obchodov a to potraviny a pohostinstvo. Prvý súkromný obchod – pohostinstvo mal Schwarz okolo 18. storočia. Okolo 19. storočia potom mal Weis obchod, kde sa predávali aj potraviny ako soľ, ocot, cukor… Ďalším obchodníkom bol Kón, ktorý už okrem potravín predával aj textil. Obchodovali ešte Klein, Kríž, Ventúra, ale to čo predávali nebolo uvedené.

Školstvo

Škola bola a aj zostane  vždy jedným dôležitým bodom nášho života. Škola sa začínala stavať v roku 1913 ale sa vybudovali len základy. Stavbu začali robiť len po prvej svetovej vojne a dokončili ju v roku 1925. Do roku 1945 boli dve školy: katolícka a evanjelická. Materská škola bola v 50 – 60 rokoch v súkromných bytoch, neskoršie v spomínanom kaštieli. Materská škola sa začala stavať až v roku 1973.

Od roku 1938 až do roku 1944 bola obec pripojená k Maďarskej republike. 30.12.1944 ju obsadili vojská Sovietskej armády. Boje, v ktorých padlo 124 sovietskych vojakov, trvali asi štyri dni. Mnoho ľudí sa z vojny nevrátilo ako napr. Štriho Štefan, Fónod Ladislav, Fónod Štefan, Kováč Ján. V decembri 1944 boli Pavel a Štefan Kováč na úteku z vojny zastrelení v Heršáni. Rodinu Ventúrovcov, ktorí boli židovského pôvodu deportovali do pracovných táborov. V roku 1946 sa malo začať vysťahovanie ľudí Maďarskej národnosti, ale to sa neuskutočnilo. Uskutočnilo sa vysťahovanie ľudí do Čiech vo februári 1947. Medzi vysťahovalcov patrili: Filip Ján, Vido Štefan, Zaťko Michal… . V roku 1948 sa založilo MNV. V roku 1949 sa začala výstavba kultúrneho domu. Bol dokončený v roku 1951. Na terajšom mieste kultúrneho domu stál kaštieľ zemepána Hella, ktorý zomrel v roku 1916. Založenie JRD sa uskutočnilo 14.8.1950. Výstavba nového obchodu 1970 – 1972  a kolaudácia potoka Čurgov 1.12.1976. Dom smútku sa dokončil pomocou akcie „Z„ v roku 1976.

Zdroj: Obecný úrad

Kultúrne dedičstvo

Kultúrno-historické pamiatky

V zmysle medzinárodných dohôd je kultúrne dedičstvo definované nasledovne: „Kultúrne dedičstvo tvoria historické a kultúrne hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Predstavuje hmotné i nehmotné veci a predmety, jednotlivé objekty, ucelené súbory a komplexy“.

Historické a kultúrne hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami je potrebné ochraňovať. V území sa nachádzajú historické urbanisticko–architektonické štruktúry s pamiatkami architektúry niekoľkých storočí, ľudového staviteľstva s regionálnymi osobitosťami prvkov a štruktúr.

Obce môžu v zmysle zákona číslo 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, § 14, ods. 4 rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce. Do evidencie pamätihodností obce možno zaradiť okrem hnuteľných vecí a nehnuteľných veci aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Rozhodnutia vo veci pamätihodností obcí sú prerokované v obecných zastupiteľstvách a schválené uzneseniami.

Architektúra

Ľudová architektúra v obci

Základ dnešného usporiadania obce bol navrhnutý okolo roku 1869, z tohto obdobia pochádzajú najstaršie ľudové domy. Dedina je charakterizovaná ako „obec pri hradskej“. Výstavba je prevažne murovaná z konca 19. a 1. pol. 20. storočia. Domy sú troj- a viacpriestorové, podpivničené, so stĺpovou pavlačou na dvorovej strane. Majú valbové strechy pod tvrdou krytinou. Hospodárske budovy sú radené za domami vo dvoroch. Na fasádach sú znaky secesie. Prvým stavebným materiálom bolo drevo, blato, kameň, domy sa zvonku kalili na bielo. V neskoršom období sa stavali domy z váľkov (ílové blato a slama). Prednú a dvorovú časť domu chránili odkvapy. Kolmý trojuholníkový štít neskôr obili doskami, otvory boli formované v tvare hviezdy, mesiaca, slnka alebo kvetu.

Domy chudobných ľudí pozostávali z troch častí: vstupná časť, izba (kuchyňa s murovanou pecou slúžila aj ako spálňa) a komôrka. Pec zaberala 1/6 izby, bola štvorhranná a vrch mala plochý, okolo pece boli umiestnené lavice. Z vrchu pece bol vyvedený na povalu „dymovod – dymník“, dym išiel na povalu, kde sa rozplynul, domy nemali komín. Kuchyňu volali „pitar“. Na domoch boli malé okná (potiahnuté látkou alebo kožou). Domy mali podlhovastý tvar, v jednom dome a na jednom spoločnom dvore žilo aj viac rodín.

Vo vinohradoch, boli vyhlbované vinohradnícke pivnice. Pivnice sú tvorené vo forme chodby a sú vydlabané do pieskovca. Väčšina pivníc bez budovy je vo vinohrade zoradená do radu. Prístrešok do vchodu pivnice bol občas zosilnený kamennou klenbou. Sú medzi nimi pivnice chránené strechou so šikmým schodišťom alebo s pivničnými dverami a prístreškom.

Zdroj: Obec