Prírodné pomery

Poloha

Územie obce Kosihovce vypĺňa juhozápadnú časť Banskobystrického kraja. So svojou rozlohou 2089 ha a počtom obyvateľov 570 v roku 2013 obec patrí medzi väčšie obce okresu Veľký Krtíš. Dávnejšie patrila obec do Novohradskej župy. Spoločné hranice má so štyrmi obcami okresu. Z mapy vymedzenia záujmového územia je zreteľné, že na východe susedí s obcou Čebovce, na juhovýchode s obcou Nenince, na juhozápade s obcou Seľany, na západe s obcou Opava. Okrem vymenovaných obcí susedí na severe ešte s obcou Cerovo, ktorá je už súčasťou okresu Krupina. Najkratšiu hranicu má na juhovýchode s obcou Nenince a najdlhšiu s obcou Čebovce. Zaujímavosťou je, že časť obce Čebovce sa rozprestiera v katastrálnom území Kosihoviec.

Geomorfológia

Geomorfologicky patrí severná časť územia Kosihoviec geomorfologického celku Krupinská planina, južná časť patrí do Ipeľskej kotliny. Obec Kosihovce leží v nadmorskej výške 260 m n.m. v strede obce a v chotári 232 – 557 m n.m., na juhovýchodnom úpätí Krupinskej výšiny pri vyústení Čebovského potoka do Ipeľskej kotliny. Juhovýchodnú pahorkatinnú časť chotára v kotline tvoria treťohorné uloženiny, severozápadnú členitú časť vo výšine andezitické tufity. Okrem kotliny je zalesnený dubovým a bukovým porastom. Má hnedozemné, hnedé lesné a ilimerizované pôdy. Sú tu ložiská bazaltu a uhlia.

Geologická, pedologická stavba a geografická poloha obce

Obec Kosihovce leží na juhovýchodnom úpätí Krupinskej vyvýšeniny pri vyústení doliny potoka Čurgov do Ipeľskej kotliny. Pahorkatinný až vrchovitý povrch, tvoria treťohorné uloženiny, ide najmä o štrky, piesky a íly. Vývoj reliéfu v študovanom území možno dobre pozorovať až v treťohorách. Vtedy na území Ipeľskej kotliny vzniká súvislá depresia, ktorej vznik bol podmienený dvíhaním karpatských hrebeňov. Do tejto depresie transgredovalo od juhu more. Tektonické pohyby v maďarskom Stredohorí vyvolali znovu pokles územia a začal sa sedimentačný cyklus. Vznikli jazerá, ktoré sa neskôr dostali do spojenia s transgredujúcim morom. Napätie v Karpatoch zapríčinilo vznik hlbokých zlomov, pozdĺž ktorých sa vlievali na povrch lávy, vzniká silná sopečná činnosť, sprevádzaná vyvrhovaním klasického vulkanického materiálu.V dobách glaciálnych sa rozprestierala na území tundra a lesotundra, ktorá občas prechádzala do chladnej stepi a lesostepi s trvale zamrznutou pôdou. Tá rozmŕzala len na povrchu počas 1 až 6 mesiacov v roku. V krátkom letnom období vrchná vrstva pôdy rozmŕzala a pohybovala sa pomalým tokom po večne zamrznutom podklade (pôdotok). Tomuto toku podliehali sutiny s veľkým obsahom prachových a ílovitých častíc. Ipeľ, ale aj niektoré ďalšie toky rozplavovali štrk, piesok a kal po dnách svojich dolín a budovali z nich široké dolinové nivy. Na území okresu sa nachádzajú aj formy veternej akumulácie, presypy, duny. Dunové územia zaberajú plochy okolo Kolár a Kováčoviec. Rozsiahle plochy najmä v pahorkatinnej časti pokrýval plášť vetrom naviatych spraší.

Na vývoj dolín tokov na tomto území vplývali v značnej miere zmeny podnebia v pleistocéne. V chladných obdobiach sa dostávalo pôdotokom a zmývaním zo svahov do korýt riek veľa úlomkov hornín uvoľnených mrazovým zvetrávaním. Rieky ich nestačili všetky odniesť a rozplavovali ich po dnách dolín. Tak vznikli široké dolinové nivy. Riečne nivy majú značný hospodársky význam, najmä tie časti, ktoré kryje hrubšia vrstva záplavových kalov, na nich boli a sú úrodné pôdy. Práve na jednej z takýchto úrodných nív leží obec Kosihovce. V teplých medziľadových dobách, keď rastlinstvo upevnilo plášť zvetralín, zmenšilo sa zaťaženie riek splaveninami, prebytočnou pohybovou energiou prehlbovali svoje korytá a prerezávali dná dolín, v ktorých si vyhlbovali nové doliny. Zvyšky starých dolín tvoria riečne terasy. O úrodnosti týchto terás svedčí aj ich nepretržité osídlenie v minulosti. Vegetačný pokriv je tvorený zväčša listnatými lesmi. Ide hlavne o dubovo – hrabové lesy, ktorých dnešné zvyšky sú len torzom ich pôvodného rozšírenia.

Geologické podmienky

Podložie riešeného územia budujú neovulkanity. Zastúpené sú horniny neogénu (morský až brakický miocén, spodný, stredný až vrchný miocén, prevažne morský a miocén sladkovodný). Zaberajú prevažne južnú časť katastra. V jeho severnej časti prevládajú pyroklastiká andezitov. Podľa niektorých prameňov sa v katastrálnom území nachádzajú ložiská bazaltu a uhlia. V katastrálnom území sa nenachádzajú objekty, na ktoré by sa vzťahovala ochrana ložísk nerastných surovín, taktiež sa nenachádzajú staré banské diela. V riešenom území nie je určené prieskumné územie pre vyhradený nerast.

Pedológia

Poľnohospodársky produkčný potenciál je daný chemickými, biologickými a fyzikálnymi vlastnosťami poľnohospodárskej pôdy v danom území. Tieto vlastnosti sú zakódované v bonitovaných pôdno-ekologických jednotkách.

V riešenom katastrálnom území prevládajú kambizeme, najmä typické, pseudoglejové a luvizemné. Zastúpené sú aj pseudogleje, najmä typické. Na nivách vodných tokov sa vyskytujú fluvizeme glejové. Z hľadiska zrnitosti sú časté pôdy stredne ťažké (hlinité), ale aj ťažké (ílovitohlinité). Vyskytujú sa všetky druhy skeletnatosti a hĺbky.

Klíma

Predstavujú dôležitý určujúci faktor pri konečnom návrhu optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využitia územia katastra. Pre naše potreby dôležitú vypovedaciu charakteristiku predstavuje vyššie spomínané oslnenie reliéfu, ako rámcová klimatická charakteristika územia. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9 – 10°. Najvyšší pokles teplôt je v polovici januára. Počet mrazivých dní s minimálnou teplotou vzduchu –0,1° a menej je 120 – 140 dní. Podľa údajov o ročnom úhrne zrážok sa jedná o územie relatívne suché, prípadne mierne vlhké. Úhrn zrážok za rok je v území 600 – 700 mm. Počet dní so zrážkami 1,0 a viac mm je rozdielny /priemer 80 – 90 dní/, najviac je ich v mesiaci máj a najmenej v septembri. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje v priemere v severnej časti katastra 60 – 100 dní, v južnej časti 40 – 50 dní. Výška snehovej pokrývky sa pohybuje prevažne okolo 20 – 40 cm. Prúdenie vzduchu na území katastra ovplyvňuje jeho orografia a reliéf. Najväčšie percento pripadá na vetry vanúce zo západu (14%), najmenej z juhu (1%). Bezvetrie tvorí 50% v roku. Podľa sily vetra patrí medzi najveternejší mesiac február a najpokojnejší august. So zrážkami a prúdením vzduchu súvisí aj oblačnosť. Najmenšia mesačná priemerná oblačnosť je v septembri a pribúda v mesiacoch november a december. Ročný priemer oblačnosti je 57%.

Súčasná krajinná štruktúra

V riešenom území boli vymedzené v platnom ÚPN VÚC Banskobystrický kraj nasledovný krajinný priestor:

Krajinný priestor D – zmiešaný

je vymedzený územím s polyfunkčným (poľnohospodársko-lesným, rekreačným) využívaním, prírodné ekosystémy majú lokálny charakter, poľnohospodárske aktivity sú výrazne limitované reliéfotvornými a klimatickými podmienkami (nízka produkčná schopnosť pôd, prevládajú trávo-lúčne porasty, orné pôdy majú len lokálny charakter), lesy majú rovnocenné územné zastúpenie s výrazným protieróznym, vodohospodárskym, mikroklimatickým a rekreačným účinkom.Hlavná funkcia tohto krajinného priestoru je ekologicko-produkčná

Charakteristika jednotlivých sektorov:

Ochrana prírody a krajiny

Krajinný priestor má vysoké zastúpenie ekologicky významných segmentov, ktoré sú zaradené do ÚSES nadregionálneho, regionálneho aj lokálneho významu, platia všeobecné podmienky ochrany prírody a krajiny okrem častí chránených území príslušnej kategórie a území tvoriacich kostru ekologickej siete. V riešenom území nemá tento sektor zastúpenie.

Lesná výroba

Má v krajinnom priestore vo vzťahu k rozsahu lesnej pôdy značný význam, lesohospodárska činnosť musí zohľadňovať ekologické a environmentálne aspekty, ktoré lesy v danom priestore plnia.

Poľnohospodárska výroba

Má vo vzťahu k rozsahu poľnohospodárskej pôdy značný význam, vzhľadom na nízky produkčný potenciál pôd a vysokú krajinno-ekologickú hodnotu celého krajinného priestoru doporučené je uplatňovanie alternatívneho (organického) poľnohospodárstva formou lúčno-pasienkarských hospodárstiev.

Sekundárna (súčasná) krajinná štruktúra predstavuje súbor prvkov a zložiek krajiny, ktoré v súčasnosti vyplňujú zemský povrch. Skladajú sa zo súborov človekom ovplyvnených prirodzených a človekom čiastočne alebo úplne pozmenených dynamických systémov a novovytvorených umelých prvkov a zložiek. Druhotná štruktúra krajiny ako viditeľná povrchová časť geosystémov je hlavným cieľom zmien krajinného prostredia a z fyziognomicko-ekologického pohľadu ju tvoria nasledovné hodnotené skupiny prvkov a zložiek:

Krajinnú štruktúru tvoria súbory prirodzených a človekom čiastočne, alebo úplne pozmenených dynamických systémov. Pri komplexnom chápaní krajiny je to priestorové rozloženie a vzťahy medzi základnými jednotkami krajiny a ich súbormi (geobiokomplexy, geobiocenózy, ekosystémy). Súčasná krajinná štruktúra, t.j. priestorové rozmiestnenie jej prvkov nám poskytuje rámcovú predstavu o ekologických predpokladoch územia so zreteľom na ich súčasné využívania.

Využitie krajiny katastra je ovplyvnené orografickými podmienkami a tvarom reliéfu. Charakteristický je výrazný výškový rozdiel medzi severnou a južnou časťou katastra. Prechod medzi nimi (stredná časť katastra) zaberajú súvislé lesné komplexy, s výraznou prevahou buka. Vyskytujú sa aj plochy nevyužívané – neúžitky s rôznymi stupňami ataku procesom sukcesie. V južnej časti katastra je priestorová diverzita štrukturálnych prvkov väčšia. Charakteristickým prvkom štruktúry krajiny sú plochy viníc. Dostatok je orných pôd úzkoblokových – záhumienky, sady a záhrady plošne naviazaných na sídlo. Táto skutočnosť pozitívne ovplyvňuje kvalitný obraz krajiny, krajinný obraz. Ploché chrbty medzi vodnými tokmi a ich mierne svahy zaberajú orné pôdy a trvalo trávne porasty, zväčša kosné lúky. Prirodzené plochy bez vegetácie sa v území nevyskytujú. Avšak ako sprievodný jav antropogénnej činnosti vznikli takého plochy napr. v lokalitách skládok TKO, ako výseky pod vedeniami vysokého napätia, plochy v areáloch poľnohospodárskeho družstva a pod. Prechodne sa takýmito plochami stávajú miesta súvisiace s investičnou výstavbou.

Ochrana prírody a krajiny, územný systém ekologickej stability

Okres Veľký Krtíš má v porovnaní s ostatnými regiónmi SR malé množstvo vyhlásených chránených území. Vyhlásené chránené územia zahŕňajú podstatnú časť ekologicky najcennejších častí prírody týchto okresov. Rovnako to platí aj o územiach označovaných ako ekologicky významné segmenty krajiny. V rámci starostlivosti o chránené územia nie sú zatiaľ spracované programy starostlivosti resp. osobitné režimy ochrany. Taktiež v rámci starostlivosti o chránené druhy neboli vypracované osobitné režimy ochrany. Vzhľadom k týmto údajom je nanajvýš dôležité rešpektovať aktuálne zákonné normy v oblasti ochrany prírody a krajiny, realizovať opatrenia navrhované v odborných dokumentoch (R-ÚSES apod.) a zároveň sa venovať oblasti prevencie, výchove a vzdelávania.

Vyhlásené chránené územia

V riešenom území sa nachádzajú nasledovné vyhlásené chránené územia:

Prírodná pamiatka Kosihovský kamenný vrch
Chránený areál Cerínsky potok

Prírodná pamiatka Kosihovský kamenný vrch

Na južnom obvode pripravovanej CHKO Krupinská planina tesne nad obcou Kosihovce, ležiacou pri ceste Plachtince – Veľký Krtíš, sa týči krajinársky pôsobivý, na vrchole bralnatý kopec Kamenný vrch (442 m). Tvoria ho chaotické alebo slabo triedené brekcie amfibolicko-pyroxénických andezitov. Vznikli premiestňovaním vulkanických produktov bahnitými prúdmi. Nachádzajú sa tu aj úlomky morskej fauny (Gaál, Galvánek, 1986). Rozhodnutím ONV z 22. 1. 1985 (č.24/1984) lokalita bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Ministerstvo životného prostredia ju dňa 30.9. 1996 preklasifikovalo na prírodnú pamiatku. Jej rozloha je 12,50 ha.

Dosiaľ neboli známe žiadne poznatky o lišajníkoch Kamenného vrchu, preto som ho v lete 1998 navštívil na dvoch exkurziách. Ich výsledky uvádzam v ďalších riadkoch. Dokladový materiál niektorých významnejších taxónov je uložený v herbári Botanického ústavu SAV v Bratislave, nomenklatúra a kategorizácia zraniteľných druhov sa riadi prácou Pišút et al. (1996).

Pohľad na bralo Kamenného vrchu

Lichenoflóra drevín je veľmi chudobná, prítomnosť acidifilných toxitolerantných taxónov svedčí o narušenom prostredí, hoci v bližšom okolí sa nenachádza žiaden významnejší zdroj emisií.

Na duboch (Q. cerris, Q. robur) rástli Lecanora conizaeoides Nyl. ex Cromb., Hypocenomyce scalaris (Ach. ex Lilj.) Choisy, Scoliciosporum chlorococcum (Graewe ex Stenh.) Vězda(hojne), Lepraria incana (L.) Ach., Phlyctis argena (Spreng.) Flot., Hypogymnia physodes (L.) Nyl.(roztrúsene), Evernia prunastri (L.) Ach.(zriedkavo), Parmelia glabratula (Lamy) Nyl. (zriedkavo), Parmelia tiliacea (Hoffm.) Ach. (miestami pomerne hojne), Lecidella elaeochroma (Ach.) Choisy (ojedinele). Ešte chudobnejšia je epifytická lichenoflóra na boroviciach (Pinus nigra). Zaznamenal som na nich iba acidofilný lišajník Lecanora conizaeoides Nyl. ex Cromb.

Ani pôdne lišajníky nepredstavujú významnejšiu zložku rastlinných spoločenstiev. Vo vrcholových partiách sa stretneme len s dutohlávkami Cladonia rangiformis Hoffm. , Cl. pyxidata (L.) Hoffm. subsp. pyxidata a Cl. fimbriata (L.)Fr.

Oveľa zaujímavejšia je epipetrická (skalná) lichenoflóra. Vrcholové partie, najmä miesta, na ktoré sadajú vtáky, pokrývajú žlté povlaky nitrofilného druhu Candelariella vitellina (Hoffm.) Müll. Arg., zelené škvrny zemepisníka Rhizocarpon geographicum (L.) DC., lekanory Lecanora muralis (Schreb.) Rabh. či diskoviek Parmelia somloensis Gyeln. a P. conspersa (Ehrh. ex Ach.) Ach. Striedajú sa s hnedými plochami, vytváranými kôrovitými i lupeňovitými druhmi (Acarospora fuscata (Schrad.) Th.Fr., Lecidea fuscoatra (L.) Ach., Parmelia pulla Ach.).

Dominanta Kamenného vrchu nad okolitou krajinou

Na skalných stenách orientovaných juhozápadne až juhovýchodne, okrem už vyššie spomenutých, rastú teplomilné druhy Lecanora argopholis (Ach.) Ach., L. garovagli (Körb.) Zahlbr., L. demissa (Flot.) Zahlbr., Physcia dimidiata (Arnold) Nyl. – obe posledné zriedka, ďalej Ramalina capitata (Ach.) Nyl., R. pollinaria (Westr.) Ach., Physcia wainioi Räsänen, Ph. dubia (Hoffm.) Lettau, Rhizocarpon disporum (Nägeli ex Hepp) Müll. Arg., Diploschistes scruposus (Schreb.) Norman. Miestami vidno veľké sivé laloky diskovkyParmelia tiliacea (Hoffm.) Ach. a rozsiahle kôrovité povlaky lekanory Lecanora pannonica Szat.Tento sorediózny druh, pôvodne opísaný z čadičových podkladov v juhozápadnom Maďarsku, dosiaľ nebol zo Slovenska známy, podobne ako ďalšie drobné kôrovité druhy Catillaria chalybeia (Borrer) Massal. a Aspicilia epiglypta (Norrlin ex Nyl.) Hue, ktoré tu takisto rastú.Posledný je príbuzný rozšírenému druhu Aspicilia cinerea (L.) Körb., odlišuje sa však okrem iného aj väčšími spórami.

V štrbinách výslnných skál je nezriedkavý drobno kríčkovitý teplomilný Leprocaulon microscopicum (Vill.) Gams. Miestami s ním spolu rastie Lepraria caesioalba (De Lesd.) J. R. Laundon.

Nálezy troch druhov dosiaľ zo Slovenska neznámych a rad vzácnejších alebo fytogeograficky zaujímavých taxónov (z nich tri zaradené medzi zraniteľné v zozname ohrozených lišajníkov: Lecanora demissa /Flot./ Zahlbr., L. garovaglii /Körb./ Zahlbr., Physcia dimidiata /Arnold / Nyl.), potvrdzujú oprávnenosť ochrany aj pokiaľ ide o tieto organizmy. Epipetrické druhy pokrývajú substrát na rozľahlých, farebne odlišných plochách a malebne tak dotvárajú bizarný charakter vrcholových partií. Navyše, samotné stielky lišajníkov spevňujú miestami drobivý povrch skál a prispievajú tak stabilizovať geomorfologický charakter prírodnej pamiatky.

Chránený areál – Cerínsky potok

Predmetom územnej ochrany je výskyt chráneného a kriticky ohrozeného druhu slovenskej flóry, kruštíka polabského (Epipactis albensis), ktorý sa podľa doterajších poznatkov vyskytuje len na 2 lokalitách na Slovensku. Lokalita leží západne od obce Čebovce a druh tu rastie na piesčitohlinitých nánosoch v nive meandrujúceho Cerínskeho potoka, kde v brehovom poraste dominuje Alnus glutinosa s výraznou prímesou Salix fragilis, Populus x canadensis. Podľa súčasných poznatkov predstavuje táto lokalita najbohatšiu populáciu tohto druhu na Slovensku.

Dátum vyhlásenia rok 1997. Výmera areálu je 6,2787 ha.

Základnou súčasťou európskej politiky pri ochrane biodiverzity a ekosystémov je úplná realizácia sústavy NATURA 2000, ktorá má vytvoriť súvislú európsku sieť osobitne chránených území, ktorú budujú členské krajiny nezávisle na národných sústavách chránených území.